Throne - Orifiel's blog

Tento zbytočný rozhovor vznikol, lebo som sa nudil a tak som vyspovedal toho blázna "úplne mizerného rapera" Shardakiana, ktorý sa opaľoval na Sahare. Také pripečené mal aj odpovede.

JA som raper Shardakian, unknown famous comedian a toto je môj najdrsnejší petržálsky rap, lebo ja som riadny chlap a nie cap, tak skap...

Už čoskoro (v júli) sa chystáme spustiť spolu s priateľmi, dobrovoľníkmi a inými nadšencami magazín a blogovací portál zameraný na dobrovoľníkov i profesionálov z mimovládnej a neziskovej oblasti - Include.

Páči sa mi dievča. Usmieva sa na mňa, často ma objíma. Dlho sa nepoznáme a tak sa stretneme. Smejeme sa spolu, je nám skvele. Bavíme sa.... potom sa jej chcem ozvať... no odpoveď neprichádza...

A narodil sa anjel na zem, nadšený chcel rozdávať lásku a pomáhať...

Volajú ma archanjel Orifiel a mám veľa titulov. Pán divočiny, jazdec apokalypsy, knieža nebeské, kráľ Trónov a vládca Saturnu. A som veľmi mladý, mám len zopár tisíc rokov. V nebeskej ríši cítiť v poslednom čase veľký rozruch. Vesmírne spoločenstvá vedú búrlivé diskusie a vesmírom cítiť veľké napätie a vzrušenie. Všade naokolo sa rozpráva iba o jednej planéte...

Možno napíšem teraz niečo nefilozofické, ale je to záhada... Boja sa ženy sympatických, či pekných a inteligentných mužov? Mne to nedáva zmysel... Prečo by sa báli, keď sa dá naňho pozerať a ešte aj príjemne rozprávať?

Je jeden zákon. Jeden zákon vraví jasne, čo máme robiť. Jeden zákon je absolútny. Boží Zákon. Aký je absolútny Boží zákon?

Čo od nás Boh žiada? Čo chce Boh aby sme robili? Ako chce Boh aby sme sa správali? Aká je Božia vôľa? Čo Boh chce?

Nie som to čo som býval...

I bol raz jeden šejk. Mal harém a veľmi veľa služobníkov, medziinými aj šéfkuchára Ibrahima. Jednoho obyčajného dňa si dal šejk Ibrahima zavolať do svojej „pracovne“. I riekol mu toto: „Ibrahime, veľmi dobre ty vieš, že ja som človek, ktorého životným cieľom je zažiť všetky možné city, ktoré sa dajú zažiť. Preto teraz choď a uvar mi najlepšie jedlo na svete, aby som vedel, čo to je za pocit, jesť taký pokrm.“.

Hľadel som a mlčal, hľadel a premýšľal, vypočul som si slová Múdreho. Poradil mi, aby som pekné veci o Sv. Márii Magdaléne písal. Múdry je môj priateľ, žiaden pán, Veď radí mi ako oheň v ľuďoch zapáliť mám.

Zrána sa vydali vznešení na boj s veľkým vlkom, no nie jeden, ale tisíc ich prepadli. Osemsto brán títo bojovníci otvorili, a vlci dnu vbehli sťa šelmy divoké. Múdry muži sa nechvália veľa, oni nepotrebujú, oni vedia.

Jedného dňa utiekol farmárov kôň. Susedia sa zišli a prišli ho poľutovať, keďže to nasvedčovalo nešťastiu. On len však povedal „Nech je.“

Jednému múdremu a známemu Mudrcovi ponúkli veľkú sumu peňazí ako dar...

Bol raz jeden chlapec. Bol sirota a putoval z dediny do dediny, hľadajúc stále niečo pod zub a strechu nad hlavou. Jedného dňa stretol starého muža, ktorý tiež putoval z dediny do dediny. Rozhodli sa, že pôjdu ďalej spolu.

Stvoriteľ privolal všetky stvorenia a povedal, „Chcem niečo schovať pred ľuďmi, pokiaľ nebudú na to pripravení. Je to vedomie, že sú tvorcovia vlastnej reality.“ Orol vraví, „Daj to mne, ja to vezmem na Mesiac!“

V malej dedine v tajge žil starý múdry muž. Jedného dňa ho obyvatelia dediny videli, ako chodí po námestí a niečo hľadá. Zakrátko bola pri ňom skoro celá dedina.

„Šťastie je ako motýľ“, povedal majster. „Keď ho naháňaš, tak on ti odletí. Keď si sadneš, tak priletí a sadne si na tvoje rameno.“

Na kraji lesa stál strom. A ako všetko na svete mal aj tento strom svoj tieň. Keď svieti slnko, možno tieň veľmi dobre vidieť. V noci tieň spal v mesačnom svite. Ale ráno, keď vyšlo slnko, zobudil sa a tešil sa na deň.