Orifielova pieseň o dvoch
11.02.2007 10:07:56
Zrána sa vydali vznešení na boj s veľkým vlkom,
no nie jeden, ale tisíc ich prepadli.
Osemsto brán títo bojovníci otvorili,
a vlci dnu vbehli sťa šelmy divoké.
Múdry muži sa nechvália veľa,
oni nepotrebujú, oni vedia.
Tristo rán uštedrili každej šelme divokej,
štyristo rán pribudlo pri bitke zúrivej.
Desiť ťa budú besní vlci dňom a nocou,
ak im nedáš, čo budú chcieť.
No veľký bojovníci sa nesklonili,
oni päsť zodvihli a veľký vlci už zuby vycerili.
Zuby sťa dýky, ostré ako meče,
chceli sa zahryznúť do krku vznešených.
Poznám ja pieseň čo bardi hrali,
keď vlci bojovali, no von sa už nedostali.
Dvaja vládcovia sa len pousmiali,
nápoja lahodného si naliali
a po mocnej bitke za stôl zasadli.
Na snem sa všetci bohovia a bohyne sa zišli,
vedieť chceli vládcovia mocní,
kto sú tí dvaja, čo sa vlkov nezľakli.
Boli to dvaja vznešení, boli to dvaja udatní,
ich mená do zlatej kroniky vpísali.
Archanjel Orifiel, ochranca prírody,
kráľ Trónov a pán Saturnu, mocný to vládca divočiny,
zaspievať im prišiel pieseň veselú
a túto pieseň napísal a potom tancoval.
Komentáre