Throne - Orifiel's blog

Bol raz jeden malý chlapec, ktorý sa chcel bezpodmienečne stretnúť s Bohom. Bol si vedomý toho, že cesta na miesto, na ktorom Boh žije, je veľmi ďaleká. Naplnil si teda batoh niekoľkými plechovkami koly, pribalil si čokoládové tyčinky a vydal sa na cestu.

Aj keď som neposlal žiadnu SMSku, tak toto kolo vyhrali dvaja, ktorých som si typol. Peter Cmorík tam bol naozaj skvelý a Matej Koreň sa mi páčil ako dvojka. Tí ostatní tam boli takí nevýrazní, skôr priemerní. Ale vedia spievať, to je fakt.

Keďže som Slovák, tak som sa poobzeral po slovenských porekadlách a prísloviach. Niektoré sú vtipné, iné polemické, poučné, tak nech sa páči... Sú to zrnká slovenskej múdrosti.

Na pohrebe môjho kamaráta farár rozprával ako si uvedomujeme, že smrť môže zastihnúť aj nás. Preto si v takých ťažkých chvíľach uvedomujeme, že aj mi môžeme zomrieť. Smrť čaká na každého z nás... Treba sa jej preto báť?

Tak ďalšie múdrosti z Číny... Pravý učenec sa nehanbí opýtať ani jednoduchého človeka.

Keď si čítam na Pravde.sk ako vzniká kampaň za registrované partnerstvo homosexuálov, tak sa pýtam, čo sa vlastne deje? Prečo je to taká háklivá téma? Čo sa stane ak budú môcť zakladať partneri rovnakého pohlavia registrované partnerstvo? Myslím si, že nič. No väčšina ako vždy má už v hlave program stáda, ktorí vraví, že je to proti prírode, proti Bohu (?), proti spoločnosti a preto im to nepatrí. No ak sa nemýlim, tak ak také partnerstvo príroda nestvorila, tak by nemalo existovať. Ak ho stvorila, tak existuje a každý to vie. A že to má byť omyl? Určite nie je. Len program v hlave ľudí môže byť mylní.

Sekty sú niečo, čo ľudia odsudzujú automaticky. Čo sú vlastne sekty? Nie sú to náboženstvá. Kedisy sa sektou označovala skupina, ktorá bola odlúčená od Cirkvy, alebo skupina nábožných ľudí, ktorí hlásali niečo iné než Cirkev. Samozrejme, že sekta mala negatívny charakter. Veď Cirkev ich odmietala. A koho odmieta Cirkev, toto odmieta každý, lebo Cirkev riadila a riadi myslenie ľudí. Samozrejme, že sú sekty, ktoré ničia ľudí (tak ako aj Cirkev), sú sekty, ktorých vodcovia úplne ovládajú ľudí a manipulujú nimi (tak ako aj Cirkev) a sú sekty, ktoré spáchali skupinovú samovraždu (Cirkev zasa zabíjala hromadne). No poďme sa pozrieť aj na druhú stranu sekty. Jonestown bola sekta, ktorá ukázala inú tvár systému a tak ju systém zničil...

-Bože, prečo si vymyslel peklo?
-Ja som ho nevymyslel, ale vy-
-My? V Biblii sa predsa píše, že si vytvoril peklo aby si tam hodil hriešnikov.
-Bibliu napísali ľudia a hriešnici neexistujú. To, že niekoho k niečomu inšpirujem, neznamená, že je to o do mňa. Napísali to ľudia a tí mali svoje predstavy.
-Aha, čiže sa nemusím báť trestu?
-Ja netrestám, vy sa trestáte. Máte čudnú potrebu sa posudzovať navzájom a myslíte si, že to robím aj ja. Ja nie som človek, ale vy ste Boh. Ja netrestám, nemusíte sa trestať ani vy.

Keď čítam o etických kódexoch, musím povedať, že sú mi smiešne. Oháňajú sa nimi novinármi, politici, televízia, no nevidel som ešte, aby ho niekto dodržiaval.
Ďalej to funguje ako pri cvičení psíkoch - ak nebudeš poslušný, potrestáme ťa.

Od svojho predstavenia verejnosti v roku 1992 sa Falun Gong tešil v Číne podpore zo strany predstaviteľov verejného života i médií. Falun Gong je zdravotné a meditačné cvičenie, ktoré pomohlo už veľa ľuďom. Štátna televízia prinášala o Falun Gongu pozitívne reportáže a medzi jeho vyznávačmi bolo aj mnoho členov čínskej armády, polície, ako aj osobností vedeckého a spoločenského života.

Keď sa zameriam len na to, že v Cirkvi sa prezentuje Boh ako niečo nadprirodzené, tiež nám vnucujú predstavu otca Boha. Otec, ktorý sa o nás stará a „miluje“ nás, no ktorý nás pošle do pekla ak nesplníme jeho požiadavky. Ja sa zastávam názoru, že toto nie je cesta ako predstaviť ľuďom Boha. Boh je môj priateľ. Ja a Boh sme najlepší priatelia. Boh je najlepším priateľom ľudí.

Veľa krát keď čítam o politike, tak mám pocit, že čítam o malých deťoch, ktoré sa dokážu len hádať. Hádali sa raz Fico s Dzurindom o tom kto má pravdu. Majú iné názory a jediné čo dokážu je hádať sa kto je komunista a kto demokrat, kto socialista a kto kapitalista. A niektorí ľudia sa aj pridávajú na jednú, či na druhú stranu. Akoby hra rozdeľuj a panuj stále bez problémov fungovala. Čo aj samozrejme funguje.

Nie som žiaden idealista, viem, že peniaze ovládajú svet a ekonomika je pre mňa osobne formou otrokárstva. No zarábam peniaze, žijem z peňazí a príjmam ich ako súčasť systému. No zaujímam sa aj o alternatívy. Jedna z nich ma tak zaujala, že by som ju rád šíril. Joytopia. Je to pekná ilúzia, alebo možná alternatíva? Každopádne je to však alternatíva, ktorá vo fantázii človeka vyvolá malú radosť. Ja ju volám aj Open Source ekonomika. Každý, kto má nápad ju môže vylepšiť.

Myseľ ľudí má možnosti o ktorých netušíme. Myseľ a mozog sa dajú využiť na veľké veci. No v systéme sú pravidlá, ktoré nám myseľ zaťažujú. A tie nás učia domestikáciou.

V písaní blogov sami páči, že pravidlá si určujem sám. Ľudia ktorí sa pohybujú v oblasti žurnalistiky s radi chvália tým, že tento článok označia ako úvahu, tento ako interview, alebo fejtón, či reportáž a podobne. Ja už som zabudol ako sa označujú, viem, že som sa to niekedy učil. No ja to nepotrebujem vedieť. Vyjadrujem sa na základe toho, ako sa cítim, načo mám náladu a nemám potrebu písať určitým štýlom. Túto voľnosť si nenechám zobrať. Nikto to ani o do mňa nečaká. Blogy (alebo freestyle ziny) sú o zlomení pravidiel a návrat k prirodzenosti. Píšem a nerozmýšľam. Ja sa vyjadrujem.

Od počiatku vekov sa nenašiel žiaden človek, ktorý by mal tvoju myseľ, tvoje srdce, tvoj zrak, sluch, ruky, vlasy, či ústa. Nikto z tých, ktorí žili kedysi, žijú dnes, alebo sa narodia zajtra, nemôže chodiť, hovoriť, pohybovať sa a myslieť ako ty. Každý človek je veľkým divom prírody a odlišuje sa jeden od druhého. Sme jedinečné bytosti a predsa tvoríme jedno spoločenstvo. Spoločenstvo ľudstva.

Jedného dňa ma napadlo napísať, niečo, čo môže ľudí povzbudiť. Bol som inšpirovaný knihou Og Mandina a tá mi dala aj silu napísať niečo čo sa aj mne naozaj páči.

Keď si pozriem titulku časopisov, tak vidím stále to isté. Buď sa na mňa usmieva nejaká modelka alebo chlapík z reality šou a veľkými písmenami je napísané niečo, čo ma vôbec nemusí zaujímať. Toto do nás hustia média a ľudia sú zvedaví, tak čítajú. No zvedavosť sa dá naplniť aj ináč.

Našiel som pri surfovaní zaujímavú kampaň. Možno už skončila, možno ešte nie. Podporiť sa to oplatí. Jedná sa o CHEMIKÁLIE - REACH (registrácia, evaluácia - posudzovanie, autorizácia chemikálií).

Ľudia sa väčšinou boja zmeny. Zmena akoby vyvolávala strach. Ja zmeny prežívam stále a beriem ako prirodzenú súčasť môjho života.