Podľa mňa by sa aj veľa žurnalistov rado vyjadrilo ako chcú, no kto by im to vydal, však?
Keď mi nejaký žurnalista povie, že sa článok podobá na štýl x, ale chýbalo tomu toto a toto, tak si to vypočujem a zoberiem si z toho niečo, čo sa mi hodí využiť, no nebude mi nikto hovoriť o pravidlách tam, kde ich nechcem mať. Jedná sa aj o školské časopisy, či freestyle ziny, alebo časopisy, ktoré sa robia len zo zábavy. Prečo furt musia žurnalisti niečo niekam zaraďovať?
Tým nech sa chvália a pred profesormi, alebo šéfredaktormi. Som rád, keď viem o čom je reč , no keď sa ľuďom páči to, čo píšem a ako sa vyjadrujem, tak si vytvorím svoje vlastné pravidlá. A nie som nútený prispôsobovať sa masám. Nebojím sa vytvárať si svoj svet. Aj tak má každý ten svoj a keď niekto hovorí, že do reportáže sa hodí, alebo nehodí priama reč, tak.... je to aj tak jeho názor. Ja mám svoj štýl. A koľko ľudí píše, toľko je štýlov. Ja rád lámem pravidlá. Život nie je o pravidlách, o tom je systém. Život je o voľnosti a vyjadrovaní samého seba. Pri tom sa však lámu aj pravidlá.
Komentáre
zaujimave
Tiež
Pekný článoček, príjemné a zaujímavé čítanie...