Throne - Orifiel's blog

Jediný pozostalý, ktorý prežil potopenie lodi, skončil na malom neobývanom ostrove. Vrúcne sa modlil k Bohu, aby ho zachránil. Často sa pozeral k horizontu, či niečo neuvidí.

Prišiel som sa znova rozprávať o systéme. Vošiel som do chrámu Magnakhai a poobzeral som sa naokolo. Chrám bol priestranný a na stenách viseli krásne symboly. V strede bolo svetlo a ožarovalo celú miestnosť. Vonku pri rieke stál Archanjel Michael, môj starý priateľ v dobrom a zlom. Na tomto mieste som vnímal najviac Božiu prítomnosť. „Vitaj Orifiel !“, prihovoril sa mi Michael.

Bol jeden muž, ktorý už dlhšiu dobu trpel veľkými bolesťami pravej ruky. Jedného dňa sa však rozhodol vyhľadať pomoc. Navštívil teda známeho lekára a hovorí: "Pomôž mi, doktor, veľmi ma bolí ruka."

Malý chlapec prišiel k otcovi a chcel sa sním hrať. Otec nemal na chlapca čas a ani chuť na hranie. Rozmýšľal preto, čím by chlapca mohol zamestnať. V jednom časopise našiel komplikovaný a podrobný obrázok zeme.

Žena vyšla z domu a uvidela troch starých mužov s dlhými bielymi fúzmi sediacich vpredu na dvore. Nepoznala ich. Povedala: " Nemyslím, že vás poznám, ale musíte byť hladní. Prosím poďte a vezmite si niečo na jedenie."

Bol raz jeden malý chlapec, ktorý sa chcel bezpodmienečne stretnúť s Bohom. Bol si vedomý toho, že cesta na miesto, na ktorom Boh žije, je veľmi ďaleká. Naplnil si teda batoh niekoľkými plechovkami koly, pribalil si čokoládové tyčinky a vydal sa na cestu.

Aj keď som neposlal žiadnu SMSku, tak toto kolo vyhrali dvaja, ktorých som si typol. Peter Cmorík tam bol naozaj skvelý a Matej Koreň sa mi páčil ako dvojka. Tí ostatní tam boli takí nevýrazní, skôr priemerní. Ale vedia spievať, to je fakt.

Keďže som Slovák, tak som sa poobzeral po slovenských porekadlách a prísloviach. Niektoré sú vtipné, iné polemické, poučné, tak nech sa páči... Sú to zrnká slovenskej múdrosti.

Na pohrebe môjho kamaráta farár rozprával ako si uvedomujeme, že smrť môže zastihnúť aj nás. Preto si v takých ťažkých chvíľach uvedomujeme, že aj mi môžeme zomrieť. Smrť čaká na každého z nás... Treba sa jej preto báť?

Tak ďalšie múdrosti z Číny... Pravý učenec sa nehanbí opýtať ani jednoduchého človeka.

Keď si čítam na Pravde.sk ako vzniká kampaň za registrované partnerstvo homosexuálov, tak sa pýtam, čo sa vlastne deje? Prečo je to taká háklivá téma? Čo sa stane ak budú môcť zakladať partneri rovnakého pohlavia registrované partnerstvo? Myslím si, že nič. No väčšina ako vždy má už v hlave program stáda, ktorí vraví, že je to proti prírode, proti Bohu (?), proti spoločnosti a preto im to nepatrí. No ak sa nemýlim, tak ak také partnerstvo príroda nestvorila, tak by nemalo existovať. Ak ho stvorila, tak existuje a každý to vie. A že to má byť omyl? Určite nie je. Len program v hlave ľudí môže byť mylní.

Sekty sú niečo, čo ľudia odsudzujú automaticky. Čo sú vlastne sekty? Nie sú to náboženstvá. Kedisy sa sektou označovala skupina, ktorá bola odlúčená od Cirkvy, alebo skupina nábožných ľudí, ktorí hlásali niečo iné než Cirkev. Samozrejme, že sekta mala negatívny charakter. Veď Cirkev ich odmietala. A koho odmieta Cirkev, toto odmieta každý, lebo Cirkev riadila a riadi myslenie ľudí. Samozrejme, že sú sekty, ktoré ničia ľudí (tak ako aj Cirkev), sú sekty, ktorých vodcovia úplne ovládajú ľudí a manipulujú nimi (tak ako aj Cirkev) a sú sekty, ktoré spáchali skupinovú samovraždu (Cirkev zasa zabíjala hromadne). No poďme sa pozrieť aj na druhú stranu sekty. Jonestown bola sekta, ktorá ukázala inú tvár systému a tak ju systém zničil...

-Bože, prečo si vymyslel peklo?
-Ja som ho nevymyslel, ale vy-
-My? V Biblii sa predsa píše, že si vytvoril peklo aby si tam hodil hriešnikov.
-Bibliu napísali ľudia a hriešnici neexistujú. To, že niekoho k niečomu inšpirujem, neznamená, že je to o do mňa. Napísali to ľudia a tí mali svoje predstavy.
-Aha, čiže sa nemusím báť trestu?
-Ja netrestám, vy sa trestáte. Máte čudnú potrebu sa posudzovať navzájom a myslíte si, že to robím aj ja. Ja nie som človek, ale vy ste Boh. Ja netrestám, nemusíte sa trestať ani vy.

Keď čítam o etických kódexoch, musím povedať, že sú mi smiešne. Oháňajú sa nimi novinármi, politici, televízia, no nevidel som ešte, aby ho niekto dodržiaval.
Ďalej to funguje ako pri cvičení psíkoch - ak nebudeš poslušný, potrestáme ťa.

Od svojho predstavenia verejnosti v roku 1992 sa Falun Gong tešil v Číne podpore zo strany predstaviteľov verejného života i médií. Falun Gong je zdravotné a meditačné cvičenie, ktoré pomohlo už veľa ľuďom. Štátna televízia prinášala o Falun Gongu pozitívne reportáže a medzi jeho vyznávačmi bolo aj mnoho členov čínskej armády, polície, ako aj osobností vedeckého a spoločenského života.

Keď sa zameriam len na to, že v Cirkvi sa prezentuje Boh ako niečo nadprirodzené, tiež nám vnucujú predstavu otca Boha. Otec, ktorý sa o nás stará a „miluje“ nás, no ktorý nás pošle do pekla ak nesplníme jeho požiadavky. Ja sa zastávam názoru, že toto nie je cesta ako predstaviť ľuďom Boha. Boh je môj priateľ. Ja a Boh sme najlepší priatelia. Boh je najlepším priateľom ľudí.

Veľa krát keď čítam o politike, tak mám pocit, že čítam o malých deťoch, ktoré sa dokážu len hádať. Hádali sa raz Fico s Dzurindom o tom kto má pravdu. Majú iné názory a jediné čo dokážu je hádať sa kto je komunista a kto demokrat, kto socialista a kto kapitalista. A niektorí ľudia sa aj pridávajú na jednú, či na druhú stranu. Akoby hra rozdeľuj a panuj stále bez problémov fungovala. Čo aj samozrejme funguje.

Nie som žiaden idealista, viem, že peniaze ovládajú svet a ekonomika je pre mňa osobne formou otrokárstva. No zarábam peniaze, žijem z peňazí a príjmam ich ako súčasť systému. No zaujímam sa aj o alternatívy. Jedna z nich ma tak zaujala, že by som ju rád šíril. Joytopia. Je to pekná ilúzia, alebo možná alternatíva? Každopádne je to však alternatíva, ktorá vo fantázii človeka vyvolá malú radosť. Ja ju volám aj Open Source ekonomika. Každý, kto má nápad ju môže vylepšiť.