„Orifielu! Tak čo si zasa vymyslel?“
„Ako to bolo medzi tebou, Bohom a Satanom?“
„A Boh ti nerozprával? Asi si už zabudol!“, pousmial sa Michael.
„Lucifer bol jasná hviezda! Všetci sme boli rovnako dokonalí.“
„Ale keď sme všetci boli svetlo a všade bola len dokonalosť, nikto nevedel, čo je svetlo.“, začal som spomínať.
„Lucifer túžil po poznaní, chcel zažiť, aké je svetlo. A tak mu Boh poradil, aby sa oddelil a obklopil temnotou.“
„No Lucifer nevedel, čo je to temnota. Nikto sme to nevedeli. Ale pre Boha nič nie je nemožné stvoriť. Tak musel stvoriť niečo čo je opakom lásky a svetla. Všakže?“, spýtal som sa Michaela.
„Áno, Lucifer pochopil, že on temnotou nie je. Je svetlom a vždy ním bude. A tak sa oddelil od všetkých a odišiel do inej sféry. A tam zakúsil všetky druhy temnoty.“
„V neprítomnosti toho, čím nie sme, neexistuje ani to, čím sme. Ak nie je „teplo“, nie je ani „zima“. Ak nie je smútok, nie je ani radosť. Ak nie je „zlo“, nie je ani „dobro“.“
„Presne tak. Ja som mu tiež pomohol nájsť cestu, nikam som ho nevyhnal. Nie je nepriateľom. Všetkých nás miloval a tak šiel zakúsiť niečo čím nie sme, aby sme pochopili čím sme.“ povedal Michael s takým zvláštnym pohľadom.
„Takže Boh a Satan sú jednota. Temnota a Svetlo sú Bohom. Boh je všetkým. Nemožno ho oddeľovať. Nemožno povedať, že Boh je svetlom a Satan temnom. Všetko je aj tak len láska.“
„Všetci sme jednota.“, povedal Boh. „Príbeh o dušičke a svetla, o Michaelovi a Luciferovi sa môže vzťahovať na všetkých. Každý z vás sa rozhodol ochutnať z temnoty a potom sa vrátiť do svetla. Ja som však stále s vami. Nikdy som vás neopustil. Keď sa rozhodnete vrátiť, ja vás prijmem.“
Stáli sme pri rieke a skočil som sa okúpať. Nádherná čistá voda ma osviežila a roztiahol som svoje krídla svetla.
„Orifiel, nemáš už ísť naspäť?“, zasmial sa Michael.
„Veru pôjdem. Na zemi prežívam podobné veci. Je tam veľa temna, ale tým môžem prežívať svoje svetlo. Môžem zisťovať kto som.“
Komentáre